CHORVÁTSKO - OSTROV KORČULA |
CHORVÁTSKO - Ostrov Korčula sa rovnako ako Pelješac ťahá v smere východ-západ od neďalekej pevniny. Je dlhý takmer 47 km, priemerná šírka sa pohybuje od 5,3 do 7,8 km, pobrežná línia dosahuje 191 km a od Pelješaca ho v najužšom mieste oddeľuje iba 1270m úzky Pelješacký kanál.
Ostrov je dosť členitý, s množstvom zálivov, zátok a polostrovov, najmä na južnom pobreží, ktoré je miestami strmé, až s 30 m vysokými skaliskami. Pozdĺž celého ostrova sa tiahnú vápencové hrebene s najvyšším kopcom Klupca (568 m n. m.), na západe okolo mestečka Blato sa rozprestiera úrodná rovina.
Rastlinstvo patrí k stredomorskej oblasti s typickou vždyzelenou vegetáciou – všadeprítomné sú borovica halepská, borovica čierna dalmátska, pínia a cyprus, ktorého najväčší les v Chorvátsku rastie pri Orebići.
Vo vnútrozemí sú rozšírené spoločenstvá macchií s borievkami, vresom, rozmarínom, vavrínom a inými tvrdolistými druhmi. Krasové polia a svahy mnohých kopcov sa využívajú na pestovanie olív, viniča a južného ovocia (granátové jablká, citrusy, figy, mandle). Žije tu aj muflón, divá sviňa, jazvec, bažant, suchozemské korytnačky.
Morskú faunu reprezentuje asi 380 druhov rýb, väčšina patrí k tzv. modrým rybám (plava riba) – najmä sardinky, tuniaky, makrely a palamidy, žraloky sú skôr vzácnosťou.
KORČULA (grad) – metropola rovnomenného ostrova, prístav a obľúbené letovisko s 3200 obyvateľmi, postavené na malom oválnom polostrove. Pre pitoresknú polohu, stredoveké námestie, paláce a kostoly, sa nazýva „malý Dubrovník“. Podľa povesti mesto založil Anténór, ktorý ušiel z Tróje, ale preukázateľne tu bola grécka osada v 4. stor. pred n.l.
Staré mesto – leží na vyvýšenine, s ulicami usporiadanými do tvaru rybej kostry. Je obklopené hradbami zo 14.-16. stor. (zachovala sa časť a 4 nárožné bašty), vstup do mesta je cez Pevninskú bránu (Kopnena vrata) vstavanú do mohutnej veže Veliki Revelin z 15. stor. a Morskú bránu (Morska vrata).
Ďalši informácie o ostrove aj meste Korčula: www.korcula.net, www.ikorculainfo.com, Takto vyzerá vchod (Pevninská brána) do starej časti mesta Korčula. Hneď naľavo sa nachádza terasa, z ktorej vidieť na miestny amfiteáter, kde sa v letnom období odohráva nevšedné vystúpenie MOREŠKA.
Zaujímavosti:
Biskupský palác s bohatou tzv. Opátskou klenotnicou (Opatska riznica), františkánsky kláštor z 15. stor., Kostolík sv. Petra (Crkva Sveti Petar) – najstarší na Korčule zo 14. stor., Radnica (Gradska vijećnica) zo 16. stor. so stĺpovými arkádami,
Údajný rodný dom Marka Pola (Kuča Marka Pola) – slávneho cestovateľa (žil 1254-1324) v malej postrannej uličke pri katedrále Sv. Marka.
Renesančný palác Gabrielis zo 16. stor. s Mestským múzeom (Gradski muzej) – exponáty od dôb Ilýrov po lodiarske tradície, palác Arneri z 15. stor. stavaný v neskorogotickom štýle. Kostol Všetkých svätých (Svi Sveti) so vzácnou zbierkou ikon. Pevnosť sv. Blažeja (aj Fort Wellington) – postavená Angličanmi počas napoleonských vojen v r. 1813.Kaplnka sv. Antona Pustovníka (Sveti Antun Pustinjak) z 15. stor. – stojí na kopci Glavica neďaleko Korčuly, s výhľadom na okolie mesta, prístupná je po 102 schodoch lemovaných cyprusmi. Moreška a Kumpanija – stredoveké rytierske hry so 400 - ročnou tradíciou, ktoré pripomínajú pirátske prepadnutie v r. 1571, sa konajú každý rok 27. júla (tanec s mečmi v pestrých kostýmoch).
BADIJA – ostrov pred prístavnou zátokou s bývalým františkánskym kláštorom z prelomu 15.- 16. stor. (dnes hotel) a možnosťou kúpania, aj pre nudistov.
Špecialitou ostrova Badija sú polokrotké daniely škvrnité. V blízkosti móla netrpezlivo vyčkávajú na lode s turistami, od ktorých drankajú pochúťky. Predkov týchto danielov dal doviesť na ostrov prezident Juhoslavie J.B.Tito ako dar domácim.
Nádvorie tzv. Rajskej záhrady v areáli kláštora na ostrove Badija. V stredoveku do tohto kláštora zvážali nemocných na lepru a tuberkulózu. ŽRNOVO – mestečko 4 km na západ je zaujímavé starými kamennými domami, neďaleko na skalnej vyvýšenine stojí župný Kostol sv. Martina zo 14. stor., 2 km na severe v zátoke Žrnovska Banja sú pri kamienkovej pláži, obľúbenej surfistami, moderne zariadené penzióny a kempy. Postrani – v osade na svahu kopca stojí Kostol sv. Roka, na námestí pred ním, so starými stromami „koštili“, sa koná tradičná šermiarska hra Moštra. Tri Žala (Tri kamienkové pláže) – zátoka medzi Žrnovskou Banjou a mestečkom Račišće, 5 km od Korčuly, je rajom pre windsurfing. RAČIŠĆE – mestečko na severnom pobreží, 12 km západne od Korčuly, je prístupné asfaltkou pozdĺž pobrežia okolo krásnych zátok s nádhernými plážami, kempingmi a dovolenkovými domami. PUPNAT – mestečko 13 km západne od Korčuly, má dva staré kamenné kostolíky a niekoľko kaplniek v okolí, na južnom brehu je pekná priezračná pláž Pupnatska luka s lesom borovíc. LUMBARDA – prímorské letovisko, 7 km na JV od Korčuly, je známe prírodnými piesčitými plážami, keďže celý východný cíp ostrova pokrýva piesčitá pôda, vhodná pre pestovanie viniča (výroba zlatožltého vína Grk). ČARA – stará vinárska osada, 24 km západne od Korčuly, bola vybudovaná na južnom svahu kopca s úrodnými vinohradmi, kde sa vyrába zvláštny druh hroznového vína Pošip. SMOKVICA – vnútrozemská obec s 1000 obyv., 28 km od Korčuly, leží na južnom svahu kopca pri rozsiahlych vinohradoch. Zaujímavosti: Kostol Očistenia Panny Márie (Crkva Gospina očišćenja) – veľký novorománsky chrám vybudovaný v r. 1920 na mieste staršieho kostola, v okolí je tiež niekoľko ranostredovekých kostolíkov. BLATO – mestečko s 3680 obyv., 40 km od mesta Korčula, sa rozprestiera v tvare amfiteátra na niekoľkých kopčekoch okolo údolia. VELA LUKA – prímorské letovisko a najväčšie mesto ostrova (4800 obyvateľov), 47 km od Korčuly, resp. 7 km od Blata, leží na západnom brehu Korčuly v závere hlbokého, vyše 9 km dlhého zálivu.
(AFE) |