Morské oko - ZEMPLIN. info - regionálny, spravodajský a informačný servis

ECHO ZEMPLÍNA

NÁVŠTEVNOSŤ

Visitors Counter

HORNÝ ZEMPLÍN

DOLNÝ ZEMPLÍN

ZEMPLÍNSKE SAMOSPRÁVY

UBYTOVANIE V REGIÓNE

SVET CEZ FOTO

Morské oko

ZEMPLÍN - Najväčšie jazero Vihorlatských vrchov "Morské oko" bolo v minulosti nazývané aj Veľké Vihorlatské jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom v katastri obce Remetské Hámre, v nadmorskej výške 619 m a dosahuje hĺbku až 25,1 m.

Keďže leží vnútri sopečného pohoria, pôvodne sa predpokladalo, že vypĺňa kráter vyhasnutého vulkánu. Pôvod jazera je však celkom iný. O jeho zrodenie sa postaral mohutný zosuv odtrhnutý z východného svahu Motrogonu, kde dodnes vidno jazvu po odtrhnutí obrovitej horninovej masy. Zosunutá kryha široká 800 m zahradila dolinu Okny a vytvorila jazero s pôvodnou rozlohou 7 ha.

V 19. storočí umelo navŕšili hrádzu, čím sa vytvorilo jazero s dnešnou rozlohou 13,8 ha.

Morské oko je tretie najväčšie prírodne jazero na Slovensku, väčšie sú len tri tatranské plesá. Na najhlbšom mieste dosahuje hĺbku 26 m. Tento údaj však nie je celkom presný, lebo hladina jazera pomerne prudko kolíše. Do jazera vteká voda z 5 stálych a niekoľkých občasných prameňov a opúšťa ho riečkou Okna.

Morské oko je vzácnym prírodným úkazom, ktorý je chránený ako národná prírodná rezervácia. najkrajší pohľad na jazero je zo skalného vrcholu Sninského kameňa.

Maximálna dĺžka jazera je 775 m a šírka 312 m.

Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna. Pobrežie je veľmi členité. Jeho západná a severná časť má mierny sklon a je pokrytá jemným pieskom. Východný breh je strmý a kamenitý. Hlbšie časti jazera sú pokryté hrubou vrstvou bahna. V blízkosti prítokov sa hromadí lístie, z ktorého sa celoročne uvoľňuje metán.

Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu, v súčasnosti je to národná prírodná rezervácia v celkovej výmere 108,48 ha.

Výstavba lesných ciest, ako i ťažba prestárlych porastov holorubným spôsobom znamená pre jazero veľké nebezpečenstvo. Následkom zvýšenej erózie svahov a zárezov ciest, ako aj sústreďovaním odtoku vody z cestného telesa do priepustov sa zvyšuje transport pôdy a zeminy do jazera. Okrem zeminy sa splavuje organický materiál (lístie, konáre, kôra, humus a pod.), ktorý sa po usadení v jazere rozkladá, čím sa voda ochudobňuje o rozpustný kyslík. Všetky tieto okolnosti ovplyvňujú fyzikálno-chemické a biologické vlastnosti vody. Voda sa stáva výživnejšou, zvyšuje sa množstvo rias a znižuje sa priehľadnosť.

Dve výrazné preliačiny, z ktorých hlbšia má až 26 m. Teplota vody od hľbky 9 m po dno je takmer stála 4,4 - 4,8 stupňov celzia. Tmavozelená voda Morského oka je významným biotopom mnohých druhov rýb, žije tu pstruh potočný a dúhový, čerebľa, slíž, karas a iné vzácne druhy.

Dolinou potoka Okna smerom na juh od Morského oka ešte nedávno viedla železnička do Remetských Hámrov.
Na konci dediny je vystavený exponát ešte pôvodného rušňa.
Železničná trať bola prebudovaná na asvaltovú cestu, ktorá tvorí hlavnú prístupovú spojnicu turistickú trasu i náučný chodník z Remetských Hámrov k Morskému oku v dĺžke 9 km.
Z koncového záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom trvá pešia túra k jazeru už len 15 minút.
Ďalšie stúpanie severným smerom vedie po 1,30 hod. až na vrchol Sninského kameňa.

Vihorlat leží na rozhraní Západných a Výchdných Karpát a na rozhraní karpatskej a panónskej flóry, čo sa prejavuje aj na pestrom zložení rastlinstva.
Najrozšírenejšie sú bučiny, často so zachovalými pralesovitými partiami a len nižších polohách sú aj dubové a dubovo - hrabové porasty.
Pôvodné ihličnaté druhy sú vzácne, iba v oblasti Morského oka rastie smrek a jedľa.
Z typických druhov rastlín možno spomenúť kamzičník rakúsky, mliečivec alpínsky, vŕbu sliezsku, horec luskáčovitý, podbelicu alpínsku, plavúň jedľovitý, nevädzu mäkkú, kokorík praslenatý, alebo telekiu ozdobnú, jastrabník sedmohradský, skopóliu kranskú, kostihoj srdcovitý, či razivku smradľavú.
Na Sninskom kameni rastie aj vzácny severský rozchodník ročný, známy u nás len z Nízkych Bezkýd a Slovenského rudohoria.

Aj živočíšstvo je vplyvom styku oboch Karpát špecifické. Vyššie polohy obýva jeleň obyčajný, nižšie srnec hôrny. Vzácne sa vyskytuje rys ostrovit, mačka divá, častejšie jazvec, kuna hôrna i skalná, zjavuje sa vlk a ojedinele aj vydra riečna. Medveď hnedý sa vyskytuje zriedka. Z vtákov okrem bežných druhov tu žije vzácna sova dlhochvostá, bocian čierny, ďalej orol krikľavý, hadiar krátkoprstý a včelár obyčajný. Bučiny Vihorlatu sú domovom aj vzácneho chrobáka fúzača alpského. Priaznivé predpoklady na turistiku a oddych, ktoré v nádhernom prostredí bukových lesov vytvárajú členitý povrch pretkanými mnohými dolinami a skupinami brál, najmä v okolí Sninského kameňa, vhodne dopĺňajú okrem Morského oka aj iné činitele v okolí.

24 UPLYNULÝCH HODÍN