Vodárenská nádrž Starina je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe a najvýznamnejším zdrojom pitnej vody v okrese Snina.

Vývoj modernej spoločnosti so sebou prináša prípady, keď sa individuálne ľudské osudy musia podriadiť takzvanému verejnému záujmu.
Na Slovensku vznikli tieto situácie najmä pri výstavbách fabrík, vodných diel, diaľnic... Tieto stavby na jednej strane priniesli tisíce pracovných príležitosti, dali pitnú vodu desiatkam dedín a miest, zlepšili infraštruktúru, na strane druhej od základov zmenili život ľuďom, ktorí sa, hoci s odškodnením, museli proti svojej vôli vysťahovať zo svojich domovov.
Jedno z najväčších presídlení v dejinách Slovenska sa udialo pred výstavbou vodárenskej nádrže Starina v okrese Snina. Vyriešením problémov s nedostatočným zásobovaním pitnou vodou na východnom Slovensku v 80. rokoch 20. storočia bolo využitie zásob vody z vodnej nádrže Starina.

Oblasť v dosahu zásobovania pitnou vodou z VN Starina sa oproti pôvodným zámerom výrazne rozšírila a zahŕňa okrem oblastí pôvodných okresov Humenné, Vranov, Michalovce a Trebišov - skrátene Zemplínska oblasť, aj časti dnešných okresov Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Bardejov a aglomerácie Košíc a Prešova.
Zmeny v koncepcii boli vyvolané hlavne znižovaním disponibility využívaných vodných zdrojov (redukciou odberov vody z podzemných zdrojov a najmä vyraďovaním nevyhovujúcich a ohrozených zdrojov vody – do roku 2015 v celom východoslovenskom regióne zdroje s kapacitou takmer 1300 litrov/sekundu.
To znamená, že kapacita v súčasnosti využívaných zdrojov vody (2 616 l.s_1) sa do roku 2015 zníži len na 1953 l.s_1.
Reálne využiteľná kapacita nových zdrojov je cca 60 l.s_1.
Celkové maximálne potreby vody v bilančnej oblasti Vodárenskej nádrže Starina vzrastú o 29 % pri 40 % náraste počtu zásobovaných obyvateľov.

V roku 1997 bola Vodárenská nádrž Starina využitá len na 40 %, čo je dané najmä nízkym rozvojom verejných vodovodov v oblasti. Koncepcia predpokladá, že do roku 2015 sa zvýši zásobovanie
v regióne na cca 90 %, zníži sa kapacita využívaných zdrojov, čím sa zvýšia odbery z Vodárenskej nádrže Starina.
Nároky na vodu vo Východoslovenskej vodárenskej sústave budú kryté z Vodárenskej nádrže Starina približne do rokov 2007 – 2008.

Vtedy bude potrebné mať pripravený ďalší veľkokapacitný vodný zdroj – napr. Vodárenskú nádrž Tichý Potok.

VN Starina je vybudovaná na hornom toku rieky Cirochy v r. 1987 v celkovom objeme 59 800 000 metrov kubických vody. Jej celková plocha je 240 ha, výška hrádze 50m. Pitnou vodou zo Stariny je zásobované takmer celé východné Slovensko.

V súvislosti s výskytom VN v okrese majú okolité obce určité obmedzenia. Tieto obmedzenia súvisia s pásmom hygienickej ochrany. V praktickom živote to znamená, že v lokalite je sprísnený vstup na toto územie. Ďalej sú tu sprísnené podmienky hospodárenia. Cesta, ktorá vedie do Uličskej doliny, vedie popri vodárenskej nádrži a je nevyhnutné realizovať také opatrenia, aby odstránili prípadnej kontaminácii Stariny.
V okrese Snina je na verejný vodovod napojených iba 9 obcí, čo predstavuje 26,47 %. Sú to obce Belá n/Cirochou, (čiastočne) Dlhé n/Cirochou, Pichne, Snina, Stakčín, Strihovec, Zemplínske Hámre a čiastočne Ubľa a Ulič.

Spomínané obce sú napojené buď na odber vody z hlavného vodovodného radu VN Starina, alebo majú vlastné zdroje.

Na verejnú kanalizáciu sú napojené Snina, Stakčín a čiastočne Ulič. Všetky tieto obce majú kanalizáciu vyústenú do vlastnej čistiarne odpadových vôd (ČOV).

Ochranné pásma pri VN Starina nedovoľujú využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, či plné obhospodarovanie lesov. Nehovoriac o problémoch s pitnou vodou. V súčasnosti problematiku zásobovania pitnou vodou rieši odbor životného prostredia so starostami obcí. Ide hlavne o Ubľanskú dolinu. Najkritickejší stav je v obci Klenová.
V letných mesiacoch tam klesá hladina pitnej vody v studniach v dôsledku poklesu spodných vôd, keďže v obci sa nenachádzajú žiadne prirodzené zdroje ani povrchovej ani podzemnej vody. Zásobovanie pitnou vodou nie je doriešené v oblasti celej Ubľanskej a Uličskej doliny.
Ide o 22 obcí týchto dvoch dolín, ktoré nemajú vybudovaný vodovod. Problematika zásobovania pitnou vodou spojila starostov Ubľanskej doliny a vo februári 1997 založili združenie Mikroregión obcí Ubľanskej doliny so sídlom v obci Klenová.
V rámci  tohto združenia zúčastnené samosprávy riešia problémy, ktoré sú spoločné pre všetky obce ich doliny.

Výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín z dôvodu ochranného pásma zdroja pitnej vody nad nádržou v 70. rokoch 20. storočia a z údolia bolo presťahovaných viac ako 3500 ľudí.

Na území Národného parku Poloniny sa nachádza:
6 národných prírodných rezervácií - Havešová, Plaša, Riaba skala, Rožok, Stinská, Stužica - všetky na ochranu prírodných lesov,
13 prírodných rezervácií - Borsuciny, Hlboké, Hrunok, Stinská slatina, Stružnická dolina, Sipková, Udava, Uličská Ostrá - na ochranu prírodných lesov a Bahno, Bzana, Gazdoran, Pod Ruským, Ruské - na ochranu lúčnych spoločenstiev.
prírodná rezervácia Gazdoran je v katastrálnom území Starina, okres Snina, v ktorom zaberá nelesnú plochu o výmere 17,30 ha. Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1993 na ochranu teplomilných lúčnych spoločenstiev na xerotermnom stanovišti flyšových vrstiev Bukovských vrchov.
Lokalita je dominantou okolia vodárenskej nádrže Starina a ochrana jej vrcholových spoločenstiev pred zalesnením má krajinársko-estetický význam.

Fakty o vysídlení z oblasti Stariny

- kvôli priehrade zaniklo sedem dedín: Starina, Zvala, Ruské, Veľká Poľana, Ostružnica, Smolník, Dara
- vysídlenie prebiehalo od jari 1980 do jari 1986, keď ako poslednú vysťahovali obec Ruské
- vysťahovali 3500 ľudí, ktorí tvorili 940 rodín a bývali v 820 domoch
- za domy obyvateľov odškodnili - podľa znaleckých posudkov dostali v priemere 80-150 tisíc korún
- všetky rodiny dostali náhradné byty alebo pozemky na stavbu rodinných domov
- v roku 2004 získali vysídlenci od Prešovského samosprávneho kraja za symbolickú korunu budovu v centre Sniny ako odškodné za zbúrané kultúrne dom
- napriek tomu, že niektorí obyvatelia sa odmietli vysťahovať zo svojich domov, bola úradne nariadené len jedno deložovanie, a to v obci Starina
- viacej ľudí nesúhlasilo s výškou znaleckého posudku svojich domov, došlo preto k viac ako 100 prípadom vyvlastnenia
- vodná nádrž Starina je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe
- napúšťať sa začala v roku 1987
- zabezpečuje pitnú vodu pre celé východné Slovensko, voda preteká 130kilometrovým potrubím až do Košíc
- zatopená plocha predstavuje 311,4 ha
- plocha povodia je 125,81 km2
- celkový objem je 59,80 mil m3
- maximálna hĺbka nádrže je 50 m

Čo predchádzalo výstavbe vodnej nádrže Starina:

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa ľudia z oblasti okolo dnešnej Stariny dozvedeli, že budú musieť odísť. Niektorí nečakali a odišli už vtedy. Vysídlenie prebiehalo postupne, v závislosti od pripravených vybudovaných domov v Snine a Humennom. Samozrejme, niekoľko obyvateľov sa s vysťahovaním nedokázalo zmieriť a odmietali odísť. Keď však do dediny prestal premávať  autobus, zatvorili tam obchod a vypli elektrinu, odišli takmer všetci. Zostalo len zopár posledných, ktorí kládli odpor. Mária Krišková z Ruského a pán Fečík z Ostružníka. Obaja zostali v dedinách ešte 2-3 roky po vysídlení a nakoniec vo svojich rodných domoch aj zomreli. Ako jedna z posledných odišla rodina Skirčakových z Veľkej Poľany. Keď vypli elektrinu, vyrábali si ju vlastným dynamom. Ľudia, ktorí nedokážu zabudnúť na svoj domov, sa tam stále vracajú. Ľudia chodia na miesta, kde stáli ich domy, ukazujú svojim deťom, kto kde býval, kde bola škola, krčma, kostol... V zarastených záhradách sa orientujú len podľa ovocných stromov a zvyškov základov... Navštevujú cintoríny, kde majú pochovaných svojich blízkych.

Zaniknuté obce v roku 1986 v súvislosti s výstavbou vodnej nádrže Starina:

RUSKÉ:
Zaniknutá obec, ktorej prvá zmienka je z roku 1567. Pôvodne patrila humenskému panstvu, neskôr viacerým rodinám. Z obce sa zachoval obecný cintorín, kaplnka na mieste zbúraného kostola z r. 1789, vojenský cintorín z prvej svetovej vojny a tri domy. V strede obce pod cintorínom je prícestný kríž z roku 1955. Z konca bývalej obce do Ruského sedla vedie zachovalá kamenná cesta z r. 1861 tzv. Porta Rusica. Pod Ruským sedlom sa nachádza Pamätník Osloboditeľom.

SMOLNÍK: Zaniknutá obec, ktorej prvá písomná zmienka je z r. 1568. Pôvodne patrila k humenskému panstvu, neskôr viacerým rodinám. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín a cintorín padlých vojakov v prvej svetovej vojne. Na mieste pôvodného kostola z roku 1898 stojí drevená kaplnka.

VEĽKÁ POĽANA:
Zaniknutá obec, ktorej prvá písomná zmienka je z r. 1493. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín, jeden pôvodný domček a pomník - rotunda padlým vojakom v prvej svetovej vojne na vojenskom cintoríne. Zachovali sa tiež ruiny kostola z r. 1784, chátrajúceho od roku 1915. Pod obcou pri Lukovom potoku stojí prícestný kríž z roku 1853. Vojenský cintorín padlých vojakov v prvej svetovej vojne, nachádzajúci sa na Zadnom Hodošíku, je najvyššie položeným vojenským cintorínom na Slovensku (825 m n. m.). Rodisko národného umelca – maliara Oresta Dubaya (1909).

ZVALA:
Zaniknutá obec, ktorej prvá písomná zmienka je z roku 1543. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín a jeden rodinný dom. Na mieste pôvodného kostola z r. 1795 stojí kaplnka.

OSTRUŽNICA:
Zaniknutá obec, prvýkrát spomínaná v r. 1585. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín a cintorín padlých v prvej svetovej vojne s 82 pochovanými vojakmi. Zachovali sa tiež ruiny kostola z roku 1806, z ktorého pochádza vzácna rukopisná kniha tzv. „Ostružnické evanjelium“ z roku 1492.

DARA:
Z pôvodnej obce sa zachoval murovaný pravoslávny kostolík z roku 1956 (postavený v staroruskom historizujúcom štýle na mieste pôvodného dreveného kostolíka z roku 1746).

S použitím rôznych verejne publikovaných materiálova na základe rozprávania známych
spracoval: ond