Poznámky na okraj - alebo malé mapovanie života okolo nás...

Určite si každý z nás, ktorí sme boli (prípadne ešte stále sme) zapojení do pracovného procesu občas zaspomína na bývalých kolegov, či šéfov. Mal som doteraz v živote šťastie na niekoľkých výborných vedúcich. Jednou z tých, na ktorú do konca svojho života určite nezabudnem bola, žiaľ už nebohá SOŇA ČECHOVÁ.

Až s odstupom času som si uvedomil, koľko nekonečnej energie, entuziazmu a nápadov bolo v tejto žene. Práca v redakcii pod jej vedením bola pre mňa najlepšou praktickou školou skutočnej novinárčiny. Nechcem, aby to vyznelo ako fráza, ale učila ma ako písať dušou, ako hľadať a nachádzať v ľuďoch ich vlastné presvedčenie, postoje a charakterové črty. Neviem, či to bola náhoda, ale Soňa Čechová sa v redakcii obklopovala mladými ľuďmi.

Bola im nielen šéfkou, ale aj učiteľkou, oporou, radkyňou a prvou často veľmi ostrou kritičkou redakčných článkov. Na druhej strane, za zaujímavo napísaný materiál vedela okamžite pochváliť, vedela sa ním nadchnúť a verejne vyjadriť uznanie.

Spoznali sme sa, keď som pripravoval veľký materiál pre inú bratislavskú redakciu o jej tragicky zosnulom synovi. Vlado Čech, bol mladý významný slovenský politik (podpredseda dnes už neexistujúcej Demokratickej strany) z obdobia Nežnej revolúcie.   Keď si Soňa Čechová prečítala môj materiál, poďakovala so slzami v očiach  a ponúkla mi spoluprácu.  Aj keď sme spolu pracovali približne iba rok, naučil som sa od nej veľa. Potom sa naše pracovné cesty rozišli. Soňa zostala v Bratislave a ja som odišiel pracovať do zahraničia. Telefonické rozhovory sa postupom času obmedzili iba na moje vianočné blahoželanie. Aj v telefóne zostával jej hlas rovnaký - vždy plný elánu. Spomínala mi, ako je čoraz ťažšie nájsť finančné zdroje na zachovanie a vydávanie Česko-slovenských Mostov. Ako išiel čas, otázka slovensko-českej vzájomnosti sa dostávala do úzadia. Jej noviny sa stali pre verejnosť zabudnutým prístavom, kde vzájomne diskutovali intelektuáli predovšetkým z oboch častí predtým spoločnej republiky.
Soňa Čechová sa snažila zachovať Mosty ako posolstvo a duchovný odkaz jej nebohého syna, ako bránu vzájomnosti Slovákov a Čechov. Dnes, už žiaľ Česko-slovenské Mosty neexistujú... Ale spomienka na ich vydavateľku a šéfredaktorku zostáva v srdciach a spomienkach všetkých, ktorí ju poznali a mali radi.
Nikdy som nemal možnosť osobne poďakovať Soni Čechovej za všetko, čo ma naučila. Robím tak až teraz...Ďakujem!

Ľuboš Ondovčin

5.3.2007

Včera o ôsmej hodine ráno zomrela vo veku nedožitých 77 rokov vydavateľka, novinárka a dlhoročná šéfredaktorka česko-slovenského týždenníka Mosty Soňa Čechová. Študovala lingvistiku a venovala sa prekladaniu beletrie. Na jar roku 1968 dostala najvyššie prekladateľské vyznamenanie - Cenu Jána Hollého.
V rokoch normalizácie, keď nesmela publikovať ani inak pôsobiť v oblasti kultúry, pracovala na Chemicko-technologickej fakulte a na bratislavskej onkologickej klinike ako knihovníčka. Od roku 1990 bola redaktorkou týždenníka Kultúrny život. V roku 1992 sa stala šéfredaktorkou, neskôr aj vydavateľkou česko-slovenského týždenníka Mosty, ktorý je zameraný na upevňovanie česko-slovenskej vzájomnosti. Po rozdelení Československa v roku 1993 iniciovala vznik zoskupenia Duchovné česko-slovenské Mosty.
Od prezidenta Václava Havla prevzala v roku 2002 vyznamenanie za zásluhy o Českú republiku.
Je držiteľkou prestížnej novinárskej ceny Ferdinanda Peroutku za rok 2003.

DOPLNENIE k téme ČESKO-SLOVENSKÉ MOSTY: Česko-slovenské nekomerčné periodikum Mosty po 15 rokoch existencie skončilo. Dôvodom je nedostatok peňazí na tlač a distribúciu časopisu.

Ako povedala Oľga Janíková, ktorá v marci, po smrti Sone Čechovej prevzala vedenie redakcie dvojtýždenníka, posledné dvojčíslo vyšlo 3. augusta a jeho približne 10-tisícový náklad expedovali prednostne predplatiteľom. Na snahy Mostov o rozvoj dobrých vzťahov štátov strednej Európy by mohol nadviazať pripravovaný projekt zlúčenia Mostov s českým mesačníkom podobného zamerania. Janíková však nešpecifikovala o aké periodikum ide. Podľa nej odchodom Mostov slovenský trh s tlačou stráca ďalšiu alternatívu k bulváru. Týždenník a neskôr dvojtýždenník Mosty sa venoval česko-slovenskej vzájomnosti od 28. apríla 1992. Vznikol z iniciatívy syna Sone Čechovej Vlada Čecha, zakladateľa Hnutia československého porozumenia. Za vznikom Mostov stála zo začiatku podľa Janíkovej snaha vyvážiť nacionalistické nálady, ktoré sprevádzali rozdelenie Československa a prinášať objektívne informácie o politickom a kultúrnom dianí v oboch štátoch. Po vzniku Visegrádskej štvorky (V4) týždenník začal pravidelne uverejňovať v každom čísle na veľkej ploche aj informácie z Maďarska a Poľska a získal nadtitul Bratislava - Praha - Varšava - Budapešť.
Neskôr rozšíril svoj záber nielen o témy o význame a úlohách SR a ČR v regióne strednej Európy, ale zameral sa aj na prínosy ich členstva v Európskej únii.
Týmto témam sa chcel venovať aj ďalej, konštatovala Janíková. Ako dodala, keďže Mosty prinášali serióznu výmenu informácií o politickom a kultúrnom dianí bez bulvarizovania tém, nemali o ne záujem komerční inzerenti. Potrebné peniaze získavala redakcia najmä z grantov, čo sa im tento rok nepodarilo úplne naplniť. Od začiatku roka 2003 vychádzali Mosty dvakrát mesačne.
Časopis v novinovom formáte publikoval príspevky v slovenskom a českom jazyku a väčšina, najmä zahraničných autorov doň prispievala bez nároku na honorár. Počas svojej existencie si získal čitateľov nielen na Slovensku a v Českej republike, ale aj v Rakúsku, Francúzsku, Švajčiarsku, Izraeli či v USA.
Tešil sa veľkej priazni medzi našimi krajanmi v zahraničí i tými, čo emigrovali z bývalého Československa, dodala Janíková.
Zverejnil Sanchez o Utorok, august 07, 2007

Zdroj: http://celamko.blogspot.com/2007_08_01_archive.html