HUMENNÉ - Keď sme sa vydali na prieskum do humenských ulíc s otázkou, koho zo slávnych rodákov poznáte, zažili sme sklamanie.
Väčšina Humenčanov svojich slávnych predkov takmer vôbec nepozná. Najčastejšie sa spomínal Jozef kardinál Tomko (rodák z neďalekej obce Udavské) a prvý prezident novodobej SR Michal Kováč (rodiskom je obec Ľubiša). Ďalší si spomenuli na dvoch humenských hudobníkov, spisovateľa, športovca, historika, fotografa, klaviristku, módnu návrhárku a televíznu hlásateľku. Hoci anketa veľa dôvodov na optimizmus nedala, predsa len máme z Humenného pozitívnu správu.

Prednedávnom tu prišli s projektom Vráťme mestu rodákov.
Za myšlienkou bol nápad redaktorky Anny Šimkuličovej z miestneho týždenníka. Písala o tom, že humenské ulice sú nazvané nielen po udalostiach, ale aj po rôznych druhoch stromov, rastlín, alebo po ľuďoch, ktorí určite ani netušili, že niekde existuje mesto s názvom Humenné. Prečo však nie sú ulice nazvané po humenských rodákoch, ktorí sa výsledkami svojej práce, alebo iným pozitívnym spôsobom preslávili za hranicami rodiska? Autorka ponúkla jedinečnú cestu ako nájsť a rozvíjať v sebe vlastnosť, nazývanú lokálpatriotizmus.

Myšlienka vrátiť mestu Humenné jeho rodákov začala spájať ľudí bez rozdielu politického, národnostného a náboženského vyznania. Aký bol začiatok príbehu o návratoch po rokoch?
"Pred pár rokmi sme premýšľali nad tým, ako priblížiť a zexkluzívniť Humenné. Rovnako z pohľadu cestovného ruchu, ale aj pre zvýšenie sebavedomia domácich. Uznáte, že je to dobrý pocit, ak môžete povedať, že aj ja pochádzam z mesta, z ktorého pochádza známy a uznávaný autor, vynálezca, odborník, lekár... Hľadali sme v dostupných historických materiáloch, kto by to mohol byť... Vytipovali sme niekoľko takýchto osobností. A tak vznikol nápad o projekte, ktorý sme neskôr nazvali 'Vráťme mestu rodákov'. Konkrétnym začiatkom nášho snaženia bol 1. ročník Humenských organových dní Štefana Thomana," spomína podpredseda humenského Klubu priateľov kultúry a autor myšlienky Peter Sopko.
Predtým málokto vedel, že Štefan Thoman, známy pedagóg a klavírny virtuóz, žiak Ferenca Listza, bol rodákom z Humenného. Slávil rovnaký úspech medzi účastníkmi bez rozdielu, či išlo o hudobníkov, alebo o poslucháčov.
Do roku 2003 muselo v Laborci pretiecť neuveriteľné množstvo vody, až kým sa v Európe uznávanému a slávnemu hudobníkovi podarilo spojiť novým putom s vlastným rodiskom. V centre horného Zemplína má vážna hudba dobré zázemie a vybudovanú bohatú tradíciu. Nové podujatie sa po tohtoročnom úspechu zapísalo do kalendára hudobných udalostí, s cieľom preraziť do hudobného sveta organovej hudby. Spolu s tým, ako dodáva Peter Sopko... "chýr o meste Humenné sa dostane cez hudbu do celého sveta. Náš festival nemá iba regionálny charakter. Dokázali sme to hneď v prvom ročníku. Ak si prezriete zoznam vystupujúcich a krajiny, ktoré zastupovali, je jasné, že Organové dni Štefana Thomana mali európsku úroveň. Verím, že v budúcom roku sa podarí zrealizovať ďalší z našich cieľov... Usilujeme o účasť známej organistky z USA, čím sa festival posunie z hľadiska medzinárodnej účasti nad rámec Európy". Nezostalo však iba pri humenských rodákoch, ktorí spojili svoj život s hudbou.

Jednou z výrazných osobností, ktorej umelecký odkaz preletel ďaleko za územie mesta i okresu, bez obáv možno povedať, že prekonal hranice republiky a rovnako aj Európy, je humenský rodák, autor nezabudnuteľného literárneho skvostu OBCHOD NA KORZE, spisovateľ Ladislav Grosman. "Po 2. svetovej vojne síce z rodiska odišiel. Žil a študoval v Prahe, ale do Humenného sa vracal, ako k jednému z najkrajších miest, ktoré poznal a uznával," hovorí P. Sopko.
Aký bol životný údel autora novely, ktorá zabezpečila československému filmu OBCHOD NA KORZE najvyššie ocenenie Americkej akadémie filmových umení Oscara? Mali ste možnosť sledovať nezabudnuteľný herecký koncert Jozefa Krónera a poľskej herečky Idy Kaminskej? Ak áno, tak určite uznáte, že umelecký a historický odkaz Ladislava Grosmana prekračuje naše poznanie na desiatky ľudských generácii, ktoré po nás ešte len prídu. Hrozba prenasledovania a likvidácie ľudského života len preto, že uznávate iného boha, alebo ste inej rasy, zostáva naveky mementom pre celý svet. Možno že práve tieto argumenty rozhodli o tom, že návratu Laca Grosmana sa tešia všetci, ktorí môžu realizácii projektu pomôcť.
Myšlienka postaviť v Humennom bustu slávnemu rodákovi si získala aj ľudí z magistrátu. Primátor Vladimír Kostilník za účasti riaditeľa Židovského múzea v Bratislave Pavla Mešťana prijal na mestskom úrade vdovu po slávnom spisovateľovi. Pani Edita navštívila Humenné po trinástich rokoch. Neskrývala prekvapenie, ani dojatie, pretože o zámere postaviť bustu jej manželovi sa dozvedela až priamo na slávnosti. Ak všetko pôjde podľa plánov, do konca budúceho roka domáci i návštevníci mesta budú mať možnosť vzdať úctu spisovateľovi, ktorý nastavil svetu najčistejšie zrkadlo hlúposti, rasizmu, fanatizmu a ostatných najhorších vlastností, ktoré sa prilepili na ľudstvo po ceste za vlastnou (ne)dokonalosťou.
O nápade Humenčanov zložiť takýmto spôsobom poctu svojmu rodákovi sa začalo rozprávať medzi rôznymi židovskými skupinami vo viacerých štátoch. Dokonca už aj priamo medzi intelektuálmi v Izraeli. Nápad vraj finančne podporia z mestskej pokladne a ostatok zabezpečia sponzorské príspevky a peniaze z grantov. V akom štádiu sú práce dnes? "Práce na projekte sú v prípravnom štádiu. Máme už odhadnutú približnú kalkuláciu nákladov. Odhad, konzultovaný s odborníkmi, hovorí o sume 350-tisíc korún. Zatiaľ nemáme urobenú štúdiu, od toho bude veľa závisieť, na akom mieste bude busta stáť, aké stavebné práce sa budú musieť realizovať, a aký materiál sa použije," vysvetľuje podpredseda humenského Klubu priateľov kultúry Peter Sopko.
Životná púť Ladislava Grosmana skončila síce v štáte Izrael, ale jeho pamätník bude stáť aj v meste, v ktorom začal spoznávať jedinečnosť sveta. Za nápad predstaviť osobnosti, ktorých život sa prepojil s mestom Humenné, patrí poďakovanie všetkým, ktorí chcú zviditeľniť osudy a odkazy významných rodákov. Zostáva zaželať, aby "do zbierky" pribudlo čo najviac známych Humenčanov.

KORZÁR 16. 12. 2003 | Ľuboš ONDOVČIN